Dýchaj. Zastav sa. Nájdeš pokoj.
„Neviem kedy, kde a ako presne vznikol nápad na „ženský tábor“, ako túto víkendovku nazval môj manžel, ale mňa si našiel v ten najsprávnejší čas. Potrebovala som vypnúť, stíchnuť, ujsť, schovať sa. Robiť to, čo chcem ja, a bez výčitiek.“ (účastníčka Lucka)
Neviem kedy, kde a ako presne vznikol nápad na „ženský tábor“, ako túto víkendovku nazval môj manžel, ale mňa si našiel v ten najsprávnejší čas. Potrebovala som vypnúť, stíchnuť, ujsť, schovať sa. Nerobiť nič, s čím nie som ok. Robiť to, čo chcem ja a bez výčitiek. Predpokladám, že rovnako to mali aj všetky moje spoluúčastníčky, pretože aktivity, ktoré žienky Lucka, Miška a Verča vymysleli a pripravili sadli nám všetkým a splnili svoj účel, nech bol akýkoľvek.
Víkendík nám začal v piatok večer, kedy sme dostali prvú úlohu – dostaviť sa na miesto konania. Jednoduché, pomyslela som si. Krásna podvečerná prechádzka popri zamrznutej Oravskej priehrade smerom na čarovnú chatku nemôže byť nič, čo by som nezvládla. No, vysvitlo, že som nebola jediná, ktorá na prvý krát netrafila.
Nevadí, keď sme sa už všetky šťastne dostavili a v rýchlosti zoznámili, Verča nás už čakala s večerou. Vegetariánska strava celý víkend bola pre mňa novinka a veľmi príjemné prekvapenie. Mnohé recepty si dnes robím aj doma a dokonca jedlá chutia aj manželovi.
Dievčatá organizátorky mysleli naozaj na všetko a po večeri nás privítali welcome balíčkami, ktoré obsahovali milé drobnosti. No, ja veľmi rada dostávam darčeky, hlavne keď sú praktické a ženské – kozmetika, voňavá handmade sviečka, gumka do vlasov či diár – no nepoteš sa. Žiadne zbytočnosti ani lapače prachu.
Pri kvíze, vínku a chutnom snacku sme sa večer zabavili a ešte trošku viac spoznali. Nikdy by som nepovedala, že ja ako ťažký introvert budem tráviť piatkový večer s vínom s novými ženami, ktoré som poznala len pár hodín, kecať dlho do noci. K dispozícii sme celý víkend mali aj takú cool fancy saunu prerobenú zo starého socialistického autobusu. Juj.
Sobotu sme začali rannou jogou. Nie, nie raňajkami, ani kávou, ale rannou jogou. Ďalšia novinka v mojom živote. Tak sme si fajnovo začvičili s Verčou a potom sme šli na čerstvé šťavy a raňajky, opäť s Verčou. Áno, Verču na každú víkendovku.
Moderná sebaobrana bola aktivita, od ktorej som nevedela čo mám čakať. Ideme sa biť? Ideme skúšať nejakú psychológiu? Ukázalo sa, že to bola taká kombinácia rôznych techník, na ktoré si určite spomeniem, keď náhodou nastane nepríjemná situácia. A opäť sme sa s dievčatami trošku viac spoznali a zblížili.
Po vynikajúcom obede sme si šli každá vlastnou cestou, a nie, nešli sme ešte domov. Bol to čas pre nás, pauza (nie že by sme sa nejak ťažko narobili), ktorú každá z nás využila po svojom – bežkovanie, skákanie cez švihadlo, čítanie knihy… V mojom prípade prechádzka okolo zamrznutej Oravskej priehrady. Večernú jogu som už celkom úplne kvôli môjmu seknutému chrbtu nezvládla, tak som len meditovala pri sviečkach, kým ostatné dievčatá cvičili.
Čo by to bolo za ženský víkend bez kozmetických a skrášľovacích procedúr. Kozmetička Miška súhlasila a prišla nám ukázať skincare rutinu, poskúšali sme masky a krémiky a vymenili sme si vlastné skúsenosti s rôznymi produktami. Veľmi veľmi oceňujem masáž ktorú som potom dostala od Barborky a session som zakončila v tej cool fancy saune. Keďže bola vonku, iba v uteráku som prebehla po snehu a samozrejme sneh slúžil aj na schladenie sa. Nič lepšie som ešte asi nezažila a odporúčam všetkými desiatimi.
Maľovanie pri víne som doteraz poznala len z instagramu a hľa, dnes mám doma jeden môj obrázok, ktorý mi tento víkend pripomína. Takto krásne, zrelaxované a s novými maliarskymi skills sme zakončili sobotu a plné dojmov sme šli spať. Teda aspoň ja.
Nedeľné ráno bolo pomalé. Naozaj také pomalé, aké sme potrebovali. Raňajky, káva, rozhovory, postupné balenie a upratovanie. Rozlúčili sme sa navzájom, rozlúčili sme sa aj s tou čarovnou chatkou a zamrznutou Oravskou priehradou a šli sme. Koniec.
Lenže toto nie je koniec. Áno, víkend skončil, ale prišlo bilancovanie, prvotné hodnotenia, vznikli nové priateľstvá a tiež nápady na ďalšie víkendovky. Ak by som mala byť osobná, toto bolo presne to, čo som v tej situácii potrebovala – ticho a pokoj oravskej prírody, hĺbku malej komunity, pomalosť momentu… Dievčatá mysleli naozaj na všetko, pookriala duša aj telo, mali sme mnoho rôznych aktivít, ale pri tom bolo všetko dobrovoľné. Mala by si to podľa mňa zažiť každá žena, lebo Lucka, Miška a Verča pripravili naozaj nezabudnuteľný víkend. Ďakujem.
(účastníčka Lucka)